Kuriozity a zaujímavosti zo sveta pavúkov.
Mnohé kultúry a náboženstvá, považujú pavúka za symbol šťastia. Už v starovekom Ríme tamojší obchodníci nosili vo vreckách drobné pavúčie talizmany zo zlata a zo striebra, čo im malo priniesť úspech v biznise.
Tieto kuriozitky sú zozbierané z Natural History Animal records,2007 The Natural History Museum,London(takže za tie roky sa mohlo a aj dosť vecí zmenilo,napr Najpevnejšie vlákna a Najväčšia sieť a pod.
Celosvetovo asi 40 000 druhov.
Najväčší
nie je tarantula ,ale Heteropoda maxima(Sparassidae) Rozpätie nôh dosahuje 30cm.
Najmenší
čeľaď Symphytognathidae-najdrobnejším z nich je pravdepodobne Patu morplesi zo západnej Samoy.samčí jedinec bol nájdený v machu v nmv 600 a meral 0,43mm.
Najmenšia známa samička patrý k novému druhu Anapistula caecula,objavená len nedávno v humuse v Pobreží slonoviny.Tento biely slepý pavúk meral 0,46 a keďže samce sú všeobecne menšie ako ich partnerky-môže prekonať súčasného rekordéra.
Najväčšia sieť
Rod Nephila
Údajne najväčšiu odmeranú sieť ,našli v pohorý Karrakpur v Indii.
Mala po obvode1,5m.Podporné kotviace vlákna boli 6,1 m dlhé.
Najväčšiu spoločnú sieť budujú pavúky Ixeuticus socialis z Austrálie a môže merať až 3,7m do dĺžky a 1,2m do šírky .
Ako som spomínal v úvode,dosť vecí sa zmenilo a každý deň prinesie niečo nové.Aj v rekordoch.Nechám tu odkaz.
en.wikipedia.org/wiki/Darwin's_bark_spider
Najmenšiu sieť
buduje pavúk z čeľade Symphitognathidae cca 10mm
Najpevnejšie vlákna
Hodvábne vlákno pavúkov je najpevnejšie zo všetkých prírodných a človekom vyrobených vláken-omnoho silnejši ako hodváb tkaný hodvábnikmi a dokonca silnejší ako oceľ.Napríklad vlákno križiaka obyčajného môže udržať hmotnosť 0,5g bez roztrhnutia sa,zatiaľ čo vlákno z ocele podobnej hrúbky iba 0,25g.Rod Nephila vytvára pravdepodobne najpevnejšie vlákna zo všetkých pavúkov.
Elasticita vlákna
Pavúčie vlákno je jedinečnou kombináciou pevnosti a elasticity,akú nedosahuje nijaké človekom vyrobené vlákno.
Najelastickejšie vlákno zo všetkých vytvára pavúk z čelade Dinopidae ,ktoré môže byť natiahnuté na šesťnásobnú dĺžku bez toho,aby sa roztrhlo a potom sa vráti na pôvodnú dĺžku bez akýchkoľvek znakov poškodenia.
Najväčšia korisť
Kvetárikovité z čeľade Thomisidae útočia a zabíjajú niekoľkokrát väčšiu korisť,ako sú samy.6mm jedinec ulový korisť veľkosti včely alebo motýľa.Používajú rýchloúčinný jed,ktorý okamžite znehybnikorisť.
Tarantula z J.Ameriky,hlavne rod Grammostola a Lasiodora,sú známe tým,že usmrtia a zožerú štrkáča.
Existuje správa z roku 1920 o pavúkovi druhu Selenocosmia z Austrálie,ktorý ťahal kurča do svojej diery na vzdialenosť 16 m.
Najťažší
je samica vtáčkara z čeľade Theraphosidae.Samička Lasiodora klugii bola považovaná určitú dobu za držiteľa rekordu,hoci samica druhu Theraphosa blondi je obyčajne považovaná za ťažšiu.
Najrýchlejší bežec
Pavúky sú schopné sa pohybovať rýchlo,aj po dlhom čase aktivity,ale bežne nevydržia dlhšie ako niekoľko sekúnd.
Najrýchlejšou bola údajne samička pakútnika Eratigena atrica ,ktorá dosiahla maximálnu rýchlosť 1,9km/h vo V.Británii.Je to mimoriadne veľká rýchlosť,keď berieme do úvahy,že pavúk prekonal vzdialenosť ktorá sa rovná 330-násobku jeho dĺžky,len za 10 sekúnd.
Najlepší zrak
Väčšina pavúkov má relatívne slabý zrak a schopné rozpoznať iba o niečo viac ako deň a noc.Spoliehajú sa predovšetkým na hmat a vibrácie,ktoré im prezradia,čo sa deje okolo nich.Niektoré vo dne aktívne pavúky však vidia na malúvzdialenosť prekvapivo dobre.Najlepší zrak má pravdepodobne tropický,skákavkavý pavúk z čeľade Salticidae.Má 8 očí.Dve najväčšie sú v strede predného radu,majú malý zorný uhol,ale môžu ostro vnímať obraz objektu na 30cm.Menšie sekundárne oči majú omnoho väčší zorný uhol,ktorý im umožňuje odhadnuť vzdialenosť s vysokou presnosťou.Skákavkovité pravdepodobne majú aj dobré farebné videnie.
Striekajúce
Existujé viac ako 100 druhov lepivkovitých pavúkov rodu Scytodes(u nás jediný druh Scytodes thoracica),ktoré sa vyskytujú hlavne v trópoch.Lepkavá látka,ktorú vystrekujú sa tvorý v modifikovaných jedových žľazách a je vystrekovaná v lepkavých prúdoch z dvoch hryzadiel.Udeje sa to tak rýchlo,že to nieje možné,ľudským okom postrehnúť.Pavúk vyzerá,ako keby len potriasol hlavou,a obeť je pokrytá lepidlom.Pri agresívných útokoch chrlia jedince lepkavú látku aj jeden na druhého,hlavne na protivníkovú hlavu a predné nohy.Niekeda nie sú schopné zbaviť sa lepidla a uhynú.Táto pozoruhodná technika lovu a obrany nie je pri iných druhov pavúkov známa.
Najsocialnejší
Len málo pavúkov je spoločenských.Jedným z najspoločenskejších druhov je pavúk Tapinillus patriaci do čeade Oxyopidae.Objavil ho v roku 1994 americký zoológ ,pracujúci v dažďovom lese v Prírodnej rezervácii v Cuyabeno,Ekvádor,kde žili desietky i stovky pavúkov spoločne.Ich trojdimenzionálne siete sa hojdali na koncoch konárov stromov a v nich bol vyrovnaný počet dospelých jedincov oboch pohlaví.Vedci objavili,že všetky pavúky v sieti(okrem niekoľkých samcov)sú potomkovia jedného páru,čo naznačuje určitú podobnosť s mravcami a iným socialne žijúcim hmyzom.
Najnebezpečnejšie pohryzanie
patrý sem asi 30druhov pavúkov pradiarok"čierných vdov"Lactrodectus sp. ktoré sa vyskytujú v celej Amerike,južnej Európe,severnej Afrike,Ázii,Austrálii a na Novom Zélande.Sú úplne bežné a rozšírené,a tak často prichádzajú do styku s človekom.
Ďalším nebezpečným druhom je austrálsky pavúk Atrax robustus a vyskytuje sa aj množstvo iných druhov,ktoré su tiež nebezpečné.Pre človeka je najnebezpečnejší samec pavúka Atrax robustus,zatiaľ čo pri ostatných druhoch sú nebezpečné samice.Pavúk z najučinnejším neurotoxínom je Brazilský pavúk Phoneutria fera,tento pavúk je agresívny a ak je provokovaný určite zareaguje.Uhryznutie je neznesiteľne bolestivé,pridáva sa potenie a hypotermia,halucinácie,kŕče a na koniec paralýza dýchania.(existuje protijed)
U nás sú "najjedovatejšie"pavúky ,Cheiracanthium punctorium (pradiarka pestrá )ktorého kusnutie sa dá prirovnať bolesti,podobnej ako pri ušipnutí sršňom.Argyroneta aquatica(Pavúk vodný alebo vodnár striebristý)a Eresus sp.
Bolesť a ani strach z možného napadnutia týmto druhom pavúka nám však nedáva právo ich zabíjať a prenasledovať. Sú predsa len súčasťou našej prírody, v ktorej sa však vyskytujú vzácne.
Hryzadlá a jedové žľazy
Najväčší a najagresivnejší pavúk J.Ameriky Phoneutria nigriventer,má najväčšie jedové žľazy.Sú dlhé 10,2mms priemerom 2,7mm.Obsah jedu postačí na usmrtenie 225 myší.
Najdlhšie hryzadlá má Theraphosa blondi.
Najviac strach naháňajúce
Obrovské,chlpaté vtačkary ,čeľaď Theraphosidae,majú povesť obávaných pavúkov,za ktorú vďačia médiam.Vzhľadom skutočne pôsobia nebezpečne,ale väčšina z 900 známych druhov,ktoré žijú predovšetkým v trópoch,sú úplne neškodné tvory.Bežne nehryzú(s výnimkou brutálneho zaobchádzania,alebo sú vyprovokované,ich uhryznutia sú bolestivé,ale málokedy nebezpečné)
Najdlhšie žijúci
Väčšina pavúkov žije asi rok,hoci sa vyskytujú výrazné výnimky.Najdlhšie žijúce zo všetkých pavúkov sú vtáčkary (čeľaď Theraphosidae)Samozrejme,samičky žijú dlhšie 20-25 rokov.Brazilský druh Grammostola mollicoma môže žiť až 30 rokov.
No nie len veľké pavúky môžu žiť dlho.Pavúk z čeľade Ctenizidae môže žiť až 20 rokov.
Žijúci vo vode
Jediným pavúkom,ktorý žije vo vode je vodnár striebristý(Argyroneta aquatica).Obýva rybníky a pomaly tečúce toky v miernych oblastiach Európy a Ázie.Vzduchové bubliny prilepené na chumáčoch chlpov jeho tela mu umožňujú dýchať normálnym spôsobom,žije pod vodou v tzv.potápačskom zvone.
Najväčšia čeľaď
Zo všetkých 108 známych čeľadí je čeľaď Salticidae najpočetnejšia,Existuje 5077 známych druhov,väčšinou žijúcich v trópoch.
Patria aj k najvyššie žijúcim pavúkom.V roku 1924 prírodovedec a objaviteľ R.W.G.Hingston zozbieral niekoľko exemplárov žijúcich pod skalamy primŕznutými k podkladu vo výške 6700mnm na Mount Evereste.Jeden z nich bol neskôr pomenovaný ako nový druh Euophrys omnisuperstes ,čo v preklade znamená "najvyššie zo všetkých"